Pecha Kucha Night je jedno ztých podujatí, na ktoré keď už raz začnete chodiť, tak sa určite chcete vrátiť. Je to kreatívny kopanec. V stredu 19.11. sa odprezentovalo13 projektov vbratislavskej A4ke, vzastúpení všetkých štyroch Višegrádskych krajín. Keď si zaradom vypočujete všetkých týchto mega-šikovných ľudí, dá vám to toľko chrobákov do hlavy, nech už ste umelec/kyňa profesionálne alebo amatérsky, o tom, čo máte robiť vy. Táto novembrová PechaKucha sa mne osobne vryje asi najviac do pamäte, lebo bola na moje narodeniny. Tu som Vám ju zhrnula, ako som si uchovala 29.-tu PechaKuchu vBratislave.
Najnezabudnuteľnejšie speakerky
Mária Švarbová / Aria Baró photographyztejto prezentácie som bola úžasnutá. Celková osobnosť Márie vynikla naplno na pódiu. Jej fotky sú strhujúco strnulé, na čom je založená jej koncepcia – fotí ľudí ktorým absentujú emócie. Pozadie tvorby fotiek je spojené sobrovským tímom, od modelov a modeliek po scénografov ktorí sú všetci ochotní plniť Máriine réžijne požiadavky. Ako napr. fotiť sa pod ľadom, alebo medzi larvami. Ľahkosť asuverenita fotografky sa mi vryli hlboko do pamäte.
Daniela Krajčováje jedna zmála ľudí na Slovensku, ktorá svoje umelecké aktivity produkuje asi ako manufaktúra na umenie. Stále prekvapí niečím novým, na novom mieste v slovenských končinách. Od animovaného filmu s francúzskymi utečencami, cez streetart v topoľčianskom podchode o hroznom príbehu topoľčianskych Židov, cez karavan putujúci po rómskych osadách, cez prácu s utečencami na Slovensku, až po obrovskú veľrybu na stene v Dúbravici a mnohé som zabudla. Sú to nádherné projekty, dotýkajúce sa lokálnych komunít. Danka zvolila spôsob prezentácie – ukázať čo najviac, ale vjej prípade, to absolútne splnilo účel. Keď vidíte, čo všetko stíha, môže Vás to nakopnúť tak, že už sa nezastavíte.
Najosobnejšie
Oto Pisoň– prezentácia oLadislavovi Hudecovi bola moja najmilšia prezentácia, pretože bola obystrickom rodákovi Hudecovi. Ladislav Hudec bol architekt ajeho príbeh ma často inšpiruje, aj keď sa dial pred 100 rokmi. Môže byť výborným príkladom na porovnávanie, ako žili mladí ľudia vtedy, čo museli riešiť, aaj napriek tomu to dokázali.. ako napr. navrhnúť prvý mrakodrap vÁzii.
Éva Mayer (HU)odprezentovala asi najintímnejší projekt. Pracovala so strašne zaujímavou témou, otom, ako človeka zmení to, keď niekto umrie. Ono osmrti sa vbežnom živote radšej nerozpráva, aEva svojim umeleckým mapovaním vlastnej straty otvorila túto tému aprináša do nej pohľad, lebo nejako sa žiť musí. Toto je projekt, ktorý mi určite nestačil len vidieť na PechaKuchi.
Najkrajšie fotky
Csilla Klenyánszki (HU)je pôvabná Maďarka, pôsobiaca vRotterdame. Fotografuje predmety, ktoré usporiada do tak absurdných pozícii, hľadá medzi predmetmi nové vzťahy. Farby jej fotiek sú alarmujúco čisté ajasné. Na milion percent sa do nich zaľúbite.
Najviac oidentite
Večer sa začal krátkou ukážkou zfilmu Fongopolis od Joanna Kožuch (PL) a Borisa Šimu. Joanna, Poľka ktorá sa usadila vBratislave nám rozprávala ozvláštnom vlaku kde sú ľudia usadení otvoreným spôsobom. Najzaujímavejšie na jej filme je zatiaľ pre mňa to, že používa mestské prostredie Bratislavy vkombinácii sanimáciou. Jej filmy sú často krát oceňované. Must see.
Zolo Kis / Mr.Woodbol stredobodom druhej prezentácie. Po dlhoročných skúsenostiach vgrafickom štúdiu sa rozhodol prezentovať vlastnými produktmi. To je dosť inšpirujúce. Jeho práce spočívajú aj vmotivačných nápisoch napísaných na kvalitnom dreve. Mne osobne sa veľmi páči, keď niekto internetové pravdy ako „If you don’t enjoy the journey, then fuck the destination“ prináša do fyzického sveta 🙂
Posedlí (CZ)bola jedna znajvtipnejších prezentácii. Táto partička českých mladých kreatívnych architektov, antropológov, dizajnérov sa počas jedného Design eventu vPrahe rozhodli trochu rozprúdiť vody na poli dizajnu, aztoho poľa vytiahli druhú najrozšérenejšiu budovu vČechách – POSED. Avytvorili celú brožúrku, steóriou apraktickými cvičeniami orozoznávaní rôznych druhov posedov. Túto brožúrku je možné vširokom uhle aplikovať kľudne aj na Slovensko.
Tomáš Amtmann / idealarchnavrhli dom, ktorý je vidno zdiaľnice do Čiech. Milujem takéto domy. Robia krajinu zaujímavou, priaznivou pre žitie.
Tomáš Eisner / East Side Architecture .Projekt zVýchodného pobrežia tejto republiky, zachycuje architektúru vdennodennom používaní svojich obyvateľov. Dzivý východ, zase zaznamenaný tak, že pochopíte až keď si nádhernú knihu kúpite.
Najvtipnejšia
LAVMI (CZ)„tapetuj, tapetuj, ataky dekoruj“ … opakoval Honza Slovák z rodinnej firmy LAVMI dookola počas celých 6 minút, aobecenstvo prskalo od smiechu. Ešte som nikoho nevidela takto kreatívne poňať prezentáciu 20×20, ako týchto LAVMI, vzory ktoré Vám zlepšia deň, pokiaľ sa nimi obklopíte doma. Vzory vymýšľa jeho žena – dizajnérka Babeta Ondrova.
Martin Kochanje môj najnovší kamarát vbratislavských podnikoch. Martin je veľmi kamarátsky, všíma si ľudí, aj svoje okolie, ato tak do vyhrotených detailov, že si jeho veci nemôžete nevšímnúť. Martin Vám vysvetlí ako funguje zateplenie panelákov zvnútra – tak, že zateplí autobusovú zástavku, anechá Vás dnuka zohriať apopozerať si to.
Najviac-post-dojem
Uhlík architekti (CZ)boli typický architektonický, pechakucha je predsa len pôvodne vymyslená pre architektov – aaby ich obkecávanie malo niekedy aj konca. Spätne keď si onich načítavám, tak ma však zaujali oveľa viacej – svojimi návrhmi pre KOH-I-NOOR, značku sktorou si strašne spájam Čechy.
text: Zuzana Borošová, 29.11.2014
fotky použité v blogu od: Ľubo Dait