Bratislava v pohybe: Loraine Dambermont / BE: TOUJOURS DE ¾ FACE (20´) a Ching-Ying Chien /UK: VULTURE (40´)*

TOUJOURS DE ¾ FACE
Koncept, choreografia a interpretácia: Loraine Dambermont, Hudobná kompozícia: Loraine Dambermont, Poradca pre hudobný mix: Victor Petit, Svetelný dizajn: Rémy Urbain, Scéna: sako a okuliare, Technickí riaditelia: Chams Madec and Gaspar Schelck, Pohľad zvonku: Monica Gomes, Fotografie: Hichem Dahes, Koprodukcia projektu: Le théâtre de la Balsamine (Be), S podporou: Le théâtre Marni, Garage 29, La Roseraie, Iles Suitcase Bruxelles, L’Armande, CC Bruegel – Perpetuum MOBILE Festival (Be), Theater aan de Rijn – Dance Flavours, Arnhem (NL), Studio 28, Roubaix (Fr), Hlavná inšpirácia a špeciálne poďakovanie: Johnny Cadilla

Podľa Johnnyho Cadillaca, bývalého belgického karatistu, je „3/4 tváre“ najlepšia obranná pozícia: Je to precízny postoj, ktorý nevyhnutne prezrádza vôľu k perfekcionizmu a hlbokú túžbu po kontrole. Loraine Dambermont si tento princíp osvojuje a prostredníctvom živých inštrukcií odhaľuje svoje tajné zručnosti sebaobrany. Toujours de 3⁄4 face! je hyperenergické sólo predvedené ako návod na prežitie s nádychom humoru. Dambermont sa zaoberá aj zložitou belgickou identitou prostredníctvom pohybov, ktoré všetky smerujú k paroxyzmu sebairónie. Táto inscenácia je výzvou pre fyzickú a mentálnu virtuozitu interpreta tým, že posúva hranice tela medzi maratónom hyperrýchlych pohybov a extrémnou precíznosťou muzikality.

VULTURE
Choroegrafia a tanec: Ching-Ying Chien, Hudba, gitara a vokál: Joseph Ashwin, Bicie: James Heggarty, Inžinier zvuku: Phil Wood, Svetelný dizajn: Jui-Hsuan Tseng, Dizajn kostýmu: Marie Cantenys

Prvotná inšpirácia pre toto dielo pochádzala zo starého tibetského mýtu o supoch. Hovorí sa, že nikto nikdy neuvidí telo mŕtveho supa. Keď sup vie, že jeho život sa blíži ku koncu, vzlietne vysoko k slnku a rozplynie sa v ničotu Podobne je to aj v gréckom mýte o Daidalovi a Ikarovi. Človek napodobňuje prírodu a zlyháva. Nebo predstavujúce slobodu láka Ikara vzniesť sa tak vysoko, až sa mu krídla roztopia a to spôsobí jeho pád. Obe postavy sa blížia k slnku. Sup ovláda koniec vlastného života, zatiaľ čo človek stráca život pre túžbu po slobode. Ching-Ying Chien sa inšpirovala aj svojím životom. Keď je svedkom smrti člena svojej rodiny alebo priateľa, spoznáva nekontrolovateľnosť ľudského života a objavuje rôzne obmedzenia človeka. Ako tanečnica sa dokáže vymaniť z ľudského rámca a svojvoľne sa premieňať. Na javisku je chvíľami zvieraťom a chvíľami človekom. Interpretáciou možnosti, nemožnosti, šialenstva a kontroly slobodného ducha v ľudskom tele skúma hranice a slobodu života.

„Fyzické schopnosti Ching-Ying Chien sú úžasné. Jej drobné telo disponuje výbušnou energiou a fenomenálnou prezenciou… fyzický tréning a skúmanie zvieracej primitívnosti sa skutočne hlboko podpísali na jej tvorbe a umožnili jej stvárniť povýšenosť a drzosť supa, ako aj jeho odhodlanie, keď čelí smrti.“ Meng-Hsuan Wu, recenzia na Taiwan Dance Platform 2018