V nedeľu 11. a pondelok 12. júna uvedie A4 – priestor súčasnej kultúry jedinečné výbery českých undergroundových filmov 70. a 80. rokov.
Filmy na okraji, alternatívne, či experimentálne filmy sú niekedy považované za paralelné – druhý plán dejín kinematografie. Vznikajú v nezávislých skupinách a uzavretých kolektívoch, úplne mimo hlavné spoločenské prúdy. Tvorba nezávislých filmových skupín v Československu 70. a80. rokov nikdy nesformovala celistvý prúd, ako tomu bolo vokolitých európskych krajinách. Aj napriek tomu vnich môžeme nájsť spoločnú senzibilitu voči dobovým témam azhodné výtvarné rysy.
Výber filmov zrokov 1972 – 1998 zastupuje širokú škálu žánrov aprístupov, od umeleckých experimentov, cez dokumenty, angažované ahrané filmy, až khudobným videoklipom. Tvorcovia vytvárali svoje filmy vdomácich podmienkach spoužitím základných technológií, ktorou bol najčastejšie amatérsky formát Super-8. Viac než formovanie radikálnych autorských pozícií ich však spája snaha ovytvorenie paralelnej platformy, ktorá existovala vsúbehu smainstreamovými žánrami vcelej ich šírke, akýsi súbežný priestor, nezávislý na chode spoločnosti okolo. Vtomto zmysle má český podzemný film rovnako blízko kexperimentálnemu filmu ako i knezávislej televíznej produkcii typu britských Undercurrents.
Program snázvom Autorské filmy predstaví 11. júna filmy z niekoľkých oddelených autorských okruhov. Takmer samostatne tvoriaci fotograf a filmár Jan Ságl, jeden z tvorcov vizuálnej identity Plastic People, vychádza z inšpirácie raným americkým undergroundom. Filmy Čaroděja OZ, Pabla De Sax a Karry predstavujú v 80. rokoch svojskú alternatívu druhej generácie zasiahnutú punkovým a neskôr novoromantickým hnutím. Generácia konca 80. rokov potom vychádza z amatérskych filmových klubov a smeruje k svojskej poetike ovplyvnenej surrealizmom (Pavel Marek) a československou novou vlnou (Ivan Tatíček, Pavel Dražan).
Výber videoklipov a hudobných filmov, ktorý nasleduje 12. júna, zachytáva symbiózu alternatívneho filmu s podzemným hudobným hnutím. Počiatočné záznamy koncertov Plastic People od Jana Ságla možno považovať skôr za expresívne autentické záznamy koncertov a diania okolo ako za videoklipy. Samotné videoklipy sa potom v 80. rokoch stávajú inšpiráciou (Čaroděj OZ a Precedens) i terčom paródie (Pablo de Sax a Plastic People). Práce Martina Čiháka (Dunaj, Iva Bittová, YLO) zas ilustrujú, ako bola česká alternatívna scéna 90. rokov výrazne ovplyvnená západným experimentálnym filmom.
Oba programy zostavil auvedie Martin Blažíček. Uvádzané filmy sú súčasťou výskumnej kolekcie CAS FAMU. V spolupráci s Českým centrom v Bratislave.