Divadlo Skrat v slovenskej profesionálnej divadelnej kultúre reprezentuje alternatívny spôsob tvorby.
Prináša inscenácie, ktoré sú výrazne fragmentarizované, hovoria o prázdnote či zbytočnosti ľudského života a zameriava sa na intelektuálne orientovanú mladšiu divácku generáciu.
Inak tomu nie je ani v inscenácii Paranoja. Pozostáva z niekoľkých obrazov, ktoré motivicky čerpajú zo všedného života. Upratovačka vysáva, ľudia čakajú v rade pred dverami úradu či lekára, dieťa sa stratilo matke, matka rozpráva synovi rozprávku na dobrú noc, lekár vyšetruje a lieči pacienta, v televízii je diskusná relácia, asistentka rozmnožuje na kopírovacom stroji, kňaz káže atď.
Osobitosť divadelného stvárnenia týchto „obyčajností“ spočíva v uhle pohľadu. Optika nazerania na ne je raz o krutosti, surovosti, inokedy o nekompetentnosti, zvrhlosti či nezáujme v nás. Matka synovi za trest vylúpne oči, úradník pred čakajúcimi zatvorí dvere, lekár lieči problémy muža s pohlavným údom jeho obliatím horúcou vodou, kňaz počas kázne telefonuje atď. Mnohé z obrazov sú silne koncentrované a sú precízne vykreslené i herectvom (prvá strata dieťaťa, muž s kvetináčom, prejav kňaza, u lekára, rozmnožovanie, prejav muža na verejnosti). /Dagmar Inštitorisová in Národná obroda, 19.5.2005/
Najbližšie hráme už v utorok, 19.1. o 20:00 v A4 – priestore súčasnej kultúry.