Počuli ste už o novom predstavení divadla SkRAT Napichovači a lízači? Nie? Prečítajte si reportEvelyn Rigovej a príďte.
Väčšina z nás žije a pracuje v priestoroch, ktoré sa dajú ľahko stereotypizovať.Stereotypy nám však v dobrom slúžia aj na to, aby sme sa mohli zabaviť (miestami) aj nasvoj vlastný účet.
V réžii Dušana Vicena znovu ožívajúce staronové predstavenie Divadla SkRATnám práve preto prináša inscenáciu, ktorej dej sa odohráva vo svete firiem, konkrétnejšiev tzv. „offisoch“. Pohľad tvorcov na vzťahy na pracovisku tohto typu však nie je kladný,láskavý, ani nežný. Snažia sa poukázať na fakt, že sa zamestnanci (alebo skôr otroci)v rámci profesie delia na „napichovačov“, čiže nadriadených a „lízačov“, ktorí dobre vystihujú pozície podriadených. Je nám však jasné, že táto hierarchia sa uplatňuje aj v iných životných situáciách. Tento problém je vo svojej podstate nadčasový.
Aktuálna téma a zaujímavé spracovanie sú kvality, pre ktoré sme si SkRAT obľúbili.Svojich fanúšikov nesklamú ani hrou „Napichovači a lízači“. Diváka čaká množstvoabsurdných, miestami groteskných situácií, v ktorých sa herci snažia odhaliť správaniesa ľudí a problémy, s ktorými sa dennodenne stretávajú. Nechýba ani patričná dávkasymbolizmu, ktoré si divák sám pomaly odhaľuje. Bežiaci pás, notebooky, typizovanéoblečenie, ktoré je trefne zastúpené neosobnosťou kombinácie čiernej a bielej farby; totovšetko majstrovsky dopĺňa obraz korporácie s mechanickým srdcom, ktorého krvnýmobehom odtekajú nádeje, radosti a vízie jej pracovníkov. Humor a niektoré nadľahčenéscény nám však (našťastie?) zabránia stotožňovať sa s postavami.
Predstavenie sprevádza a zároveň dopĺňa výstižná hudba, na ktorej spolupracovaliRadoslav Chrzan, Pjoni a Ľubomír Burgr. Chvála je namieste aj pre kulisy a špeciálne efekty,ktoré dokázali navnadiť atmosféru veľkých korporácií skrývajúcich nemilú realitu nešťastných ľudí.