Nu Dance Fest: BOD.Y: BAKKHEIA – dancing on the edge

Vytvorené P. Šavelom, spolutvorcovia S. Ferienčíková, G. Cserepes, T. Ondrová, interpreti V. P. Armero, S. Ferienčíková, P. Šavel, light desidng Ints Plavnieks, hudbaJ.S.Bach & The Knife & Henry Purcell, videoR. Chomo & P. Kotrha & A. Kaveckis

(Priestor pre totálne bytie)

Bakkheia je tanečná performance pohybujúca sa na tenkej hranici medzi tým, čo vnímame ako šialenstvo (chorobu, bláznovstvo, autizmus) a ako genialitu (slobodu, detinskosť, animalitu, úprimnosť a neobmedzenosť).

Traja tanečníci poskytujú svoje telá nekončiacim transformáciám, neutíchajúcemu cykleniu, morfujúcej ceste v osamotení.

Približujú sa, dotýkajú sa, pokúšajú sa komunikovať, no vždy narážajú na nesúlad kontextov, v ktorých sa ich telá ocitajú.

Ako v dnešnej dobe komunikujeme? Hovoríme o rovnakých veciach? Počúvame len aby sme odpovedali, alebo aby sme naozaj porozumeli? Neustále opakujeme vlastné názory, každý sám za seba, každý na vlastnom “smart zariadení”, spolu a pri tom sami. Absolútne osamotenie? Dokáže sa vôbec ešte naše “animálne ja” pretlačiť cez hrubú vrstvu sociálnych noriem?

BAKKHEIA – odvodené od Bacchus; rímsky ekvivalent starogréckeho boha Dionýza, uctievaného zväčša jednotlivcami stojacimi na kraji spoločnosti v rituáloch nazívaných Dionýzske mystérie.

Účastníkmi týchto rituálov boli hlavne ženy a muži nemajúci rovnakú možnosť na vyjadrenie svojej úplnej osobnosti kvôli nerovnoprávnemu postaveniu v starovekom gréckom štáte.

Tieto exstatické oslavy boli snahou o rituálne dosiahnutie slobody takej, ako ju prežíval samotný boh Dionýzus – detinskej a neobmedzenej hranicami sociálnych noriem.

Boli priestorom pre túto menšinu na vyjadrenie úplnej osobnosti. Boli protipólom pre jednotlivca obmedzeného svojim sociálnym postavením.