Divadlo Alexandra Duchnoviča (PO): Moskva – Petušky

​Účinkujú V. Rusiňák, M. Iľkanin, M. Kucer, V. Čema, J. Pantlikáš, Dramatizácia a réžia S. Sprušanský, Scéna a kostýmy D. Cigánková, Preklad V. Kupka, Výber hudby S. Sprušanský, Asistent režiséra M. Iľkanin

Komédia, javisková metafora delíria našej skutočnosti a bezvýchodiskovosti života človeka. Drsne vtipná a poeticky dojímavá dramatizácia najznámejšieho diela novodobej ruskej literatúry.

Ako sa Venediktovi Jerofejevovi podarilo prekročiť prah päťdesiatky? A ako sa mu podarilo vytvoriť pomerne obsiahle a k tomu ešte aj výsostne originálne dielo? Pokiaľ by totiž normálny človek vypil len polovicu toho, čo jeho autobiografický hrdina „poémy“ Moskva – Petušky, umrel by ako tridsaťročný a nenapísal by vonkoncom nič. Ale Venedikt tak úplne normálnym smrteľníkom nebol. Jeho najbližší ho označovali za profesionálneho alkoholika. Napriek tomuto faktu dokázal písať iskrivo, s ľahkosťou a humorom, zasvätene, s bravúrou a vtipom. A predovšetkým príťažlivo a pravdivo.

Samotný príbeh pripravovanej inscenácie je úplne jednoduchý: Venečka sa prebudí skoro ráno po prepitej noci na schodoch neznámeho moskovského paneláku a je po opici vesmírnych parametrov. Rozhodne sa však, že navštívi svoju lásku v Petuškoch, mestečku vzdialenom niekoľko hodín osobným vlakom. Počká, kým otvoria prvé obchody, nakúpi všakovaké predmety nutné k prežitiu (alebo skôr k neprežitiu?) onej cesty… A vydá sa k vlakovej stanici. Nastúpi do vlaku a… Dorazí do cieľa svojej cesty? Nedorazí? To už neprezradíme…

„Nebudem vám vysvetľovať, ako sa filtruje politúra. To vie u nás každý sopliak. Ktovie prečo v Rusku nikto nevie, na čo zomrel Puškin, ale ako sa filtruje politúra, to vie každý. Skrátka, zapíšte si recept na Kanaánsky balzam. Život dostáva človek len raz, a preto ho treba prežiť tak, aby si nepoplietol recepty“, radí podgurážený Venečka svojim spolucestujúcim vo vlaku Moskva – Petušky. A to aj v našej inscenácii, ktorej nebude chýbať bláznivý rozmar, ruský pátos, nádych metafyziky. A mrazivý ruský humor. Navyše to bude humor vše-ruský! Takže pri ňom podchvíľou budú divákom tiecť aj slzy.

„Biblia ruských alkoholikov“, takto býva táto poéma často a právom nazývaná. A pretože alkoholici celého sveta sú bratia, pretože ich spája puto najsilnejšie, dovolili sme si pozmeniť podtitul našej inscenácie na: „biblia alkoholika“.