Koncept, réžia, performer S. Daubnerová, choreografia S. Vlčeková, dramaturgia a technická spolupráca P. Graus, svetelný dizajn S. Šmálik, svetlá P. Graus / M. Slama, zvuk B. Adamčík
Sólová pohybovo-vizuálna performancia inšpirovaná dielom fotografky Francescy Woodman a pocitom pominuteľnosti, ktorý fenomén fotografie vyvoláva. Francesca Woodman (1958 – 1981) bola americká fotografka, známa svojimi čiernobielymi konceptuálnymi fotografiami, na ktorých zobrazovala samu seba. Pracovala s fragmentovaním tela, zachytávala ho v netradičných fyzických pozíciach, gestách, v pohybe, zasadzovala ho do architektúry priestoru, do súvislosti s rôznymi predmetmi. Možno ju radiť k ženským umelkyniam, ktoré v 70. rokoch k svojmu výtvarnému prejavu používali svoje telo ako hlavný motív. Woodmanová experimentovala tiež s videom. Dochovali sa krátke čiernobiele videá, na ktorých zaznamenáva samu seba. Charakteristickou črtou jej práce sa stali surrealistické kompozície v kombinácii s rozmazanou postavou, čo je spôsobené dlhým časom expozície. Keď bola v prvom ročníku strednej školy, daroval jej otec fotoaparát a v podstate od tohto momentu bez prestávky tvorila. V 80. rokoch Woodmanová začala trpieť depresiami kvôli svojej práci a narušenému vzťahu. Po neúspešnom pokuse o samovraždu žila na Manhattane v New Yorku u svojich rodičov až kým 19. januára 1981 neskočila z okna bytu na East Side.
Podporované z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia
vstupné: 7 € l 5 €