Libreto Júlia Rázusová a kol., dramaturgia Dáša Čiripová, réžia Júlia Rázusová, scéna Diana Strauszová, kostýmy Lena Luga, hudba Martin Husovský, Lucia Chuťková, Michal Paľko, Martin Rázus ml., Stroon, zvuková spolupráca Martin Husovský, svetelný dizajn Lukáš Katuščák, produkcia Linda Durkáčová, účinkujú Karin Adzimová, Filip Jekkel, Tomáš Mischura
Pop animal je divadelnou štúdiou o hraniciach medzi človekom a zvieraťom. Na základe najznámejšieho psychologického experimentu 20. storočia skúma situačný tlak, ktorý pôsobí na človeka pod vplyvom autority, moci či systému. Môže ktokoľvek z nás vykonať akýkoľvek čin, aj ten najpríšernejší, ak sa ocitne v zlej situácii? Začneme svoju situáciu zneužívať, ak na to máme príležitosť?
Jedným z východísk inscenácie je takzvaný stanfordský väzenský experiment z roku 1971, ktorý možno zjednodušene charakterizovať slovami „ako sa z dobrých ľudí stávajú zlí“; experiment spustil množstvo kontroverzných reakcií a jeho výsledky boli viackrát spochybnené a napadnuté. V experimente sa profesor psychológie Philip Zimbardo rozhodol preskúmať tlak pôsobenia situácií, v ktorých sa prejavuje vplyv získanej moci či podriadenosti na obyčajných, psychicky zdravých ľudí, so skupinou dobrovoľníkov, 24 vysokoškolských študentov. Hod mincou rozhodol, kto zo zúčastnených bude dozorca a kto väzeň. Cieľom bolo pri stupňovaní tlaku na väzňov zistiť, ako umelo vytvorené situácie vplývajú na obe skupiny sledovaných. Experiment sa musel po šiestich dňoch zastaviť vzhľadom na nekontrolovateľný nástup násilia, ponižovania a týrania, ktoré sa prejavili u dovtedy psychicky zdravých jedincov.
Výsledky výskumu ovplyvnili interpretáciu ľudského správania v historických momentoch. Súčasná psychológia sa opiera o závery Philipa Zimbarda, autora experimentu, pri objasňovaní správania dozorcov v nacistických koncentračných táboroch či páchateľov vojnových krutostí. V súčasnosti sa relevancia výsledkov experimentu napáda a objavuje sa otázka akejsi pop-psychológie, ktorá podprahovo určuje modely správania človeka. Nakoľko spomínaný experiment pomenúva banalitu zla a kde, naopak, odhaľuje banalitu hrdinstva?
V rámci hudobného konceptu inscenácie vznikli covery populárnych skladieb zo zverejnených zoznamov hudby, ktorá sa používala na týranie väzňov v Guantáname. Autormi coverov sú súčasní slovenskí hudobní skladatelia.
Podujatie organizuje divadelný súbor Slzy Janka Borodáča.
vstupné: 18 €/ 14 € zľavnené