V priebehu mája uvidíte tri nemecké dokumentárne filmy, ktoré pre divákov Kina Inak vybral Jens Geiger, nemecký korešpondent časopisu KINEČKO. Spája ich forma portrétu a extrémna blízkosť neobyčajných a pritom úplne súčasných protagonistov, ktorú nám divákom filmári sprostredkujú.
„Dokumentárny film je už po niekoľ ko rokov ozajstnou liahňou nemeckého filmového priemyslu. Nová generácia režisérov- dokumentaristov má zjavne väčšiu odvahu experimentovať ako ich kolegovia z oblasti hraných filmov. Najnovšie je na pretrase subžáner filmového portrétu, pričom vznikajú znepokojujúce, drsné i komplexné filmy.“ Jens Geiger(Celý článok si prečítajte v Kinečku č.10/KINEČKO má pekné oči)
9. máj o 20.00: LOUISA (r. Katharina Pethke, Nemecko 2011) Louisa, sestra samotnej režisérky, má od raného detstva sluchový hendikep. Jej sluch sa v priebehu rokov zhoršoval a čoskoro po prekročení dvadsiatky si musí priznať, že už je úplne hluchá. Katharina Pethke namiesto dojímavého klišé o ťažkostiach života s postihnutím vytvorila komplexný portrét svojej sestry. Všíma si odhodlané rozhodnutia protagonistky týkajúce sa jej životných výberov pre vlastnú budúcnosť. Louisa nie je jednoznačným portrétom, ale skôr experimentom s tým, ako ľudia vidia Louisu a s tým, ako chce byť videná ona sama. Do tohto experimentu je zahrnuté aj publikum.
16. máj o 20.00: ANNA PAVLOVA ŽIJE V BERLÍNE(Anna Pavlova Lebt in Berlin, r. Theo Solnik, Nemecko 2011)To, že Anna Pavlova žije v Berlíne, je jediná vec, ktorú vieme o hlavnej protagonistke s istotou povedať. Anna je jedna z “vymakaných it-girls”, postava alternatívnej scény, ktorá patrí k štamgastom povestného podniku Bar 25 v berlínskom Kreuzbergu. Podľa vlastných slov má šľachtický pôvod. Do Nemecka prišla ako členka baletnej skupiny jej otca. A ide sa vydávať. Ale divák sa nevie zbaviť pocitu, že jej rôznorodé verzie reality sa nemusia zhodovať s tým, ako veci vidia ostatní. Niektorí v Solnikovom celovečernom dokumente vidia labutiu pieseň berlínskej “pártygenerácie”. Ale striktne vzaté, toto nie je film o určitej sociálnej skupine, generácii či scéne. Solnik do svojho filmu úspešne premieta svoju fascináciu hlavnou postavičkou. Nesnaží sa podávať objektívny obraz života protagonistky. Namiesto toho sa na ňu napája, je priamo závislý od objektu svojho záujmu a jej náladových poryvov. A nesnaží sa túto závislosť zastierať ani počas filmovania, ani v strižni.
23. máj o 20.00: PÁPEŽ NENOSÍ DŽÍNSY(Der Papst ist kein Jeansboy, r. Sobo Swobodnik, Nemecko 2011)Bol hlboko depresívny, chorobne obézny a otvorene gay. Zapálene diskutoval o svojich sexuálnych túžbach a praktikách vo verejnoprávnej televízii. Hermes Phettberg sa stal zdrojom neuveriteľnej otravy pre jedných, zatiaľ čo druhí v ňom videli živé umelecké dielo. Protagonista Swobodnikovho dokumentu bol kedysi v rakúskych médiách škandalóznou postavičkou. Počas krátkeho obdobia v polovici 90. rokov sa tento muž dokonca stal mediálnou hviezdou proti všetkým očakávaniam, načo sa z obrazoviek znova vytratil. Sobo Swobodnik objavil tohto bývalého mediálneho šaša vo Viedni, ťažko chorého a totálne na mizine. Phettberg utrpel niekoľko mozgových príhod, je čiastočne ochrnutý, trpí cukrovkou, ledva chodí, sotva hovorí a prišiel o väčšinu svojho kedysi impozantného zjavu. Dnes vyzerá ako ikona ľudského utrpenia a telesného úpadku.