Význam festivalu Next pôsobiaceho vslovenskom geografickom prostredí úctyhodných magických 13 rokov spočíva vovyužití všetkých tých symptómov nekonvenčnej hudby akými sú posúvanie tolerovaných hraníc (kde začína akončí hudba, čo znesie ačo odmietne moje ucho), deštrukcia predsudkov, zvukové putovanie smožnosťou všetkých troch časových smerov (už aj prítomnosť je nutné hľadať) vponechaní absolútnej interpretačnej slobody na divákovi, čím sa každý návštevník zvukov Nextu stáva ďalším aďalším interpretom. Hold bez nich by tu hudba nebola.
Apotom napíše Joyce Ulysses avtexte je sa tak ľahko stratiť, ťažko potom odchádzať avychádzať aniekto má ztoho nervy aniekto stade predsa len vylezie vnovom obleku respektíve vzelenej hadej koži atď. atď. Report je vždy ťažké dočítať. Nie je na škodu dať na začiatok chodníka tabuľu opremnožených medveďoch, keď ich tam ani sám poľovník nikdy nevidel. Zmetaforami je to ťažko.
Line-up festivalu vpriestore súčasnej kultúry A4 vyzerá každý rok pred štartom ako chemická tabuľka, ku ktorej sa dá pristupovať dvoma rôznymi prístupmi. Jeden znich je poctivý domáci dril (má svoje klady azápory), druhý – experimentálny prístup nesie so sebou širokú škálu možných výsledkov (od brušného vibráta, cez teroristický masochizmus až po rozleptanie horných končatín).
Prvý deň. Šiesty december edukačný vpád maďarskej pospolitosti zavŕšený iným popredným plukom vyznamenaných skoro veteránov. Vspolupráci sbudapeštianskym UH festom (Ultrasound/Ultrahang) sa postupne predstavila radikálna maďarská scéna vzástupe Ship Arriving Too Late To Save a Drowning Bitch, Gábor Lázár, 12z, Balázs Pándi.
Priebeh prvého večera pripomínal pozitivistickú cirkuláciu dejín. Jar alebo trojica Ship Arriving… vychádzajúca zo zvukovej animálnosti loveckého rítu aobradnej rytmickosti uviaznutej velektronických vzorcoch. HO Maďarská pusta ahon na mamuta. Sek azhrdzavené lietadlo vBalatone. Sek. Lázárove podmanivé leto. Operátor ovláda tú nebadanú čiastku technológií, ktorú človek dokáže ovládať. „Notonovská“ štruktúra rozkladu na potrebné mikrovlákna. Lázár však spája tieto algoritmy krásnou darčekovou stužkou. Atak sa presúva od matematickej exaktnosti k podivnej tanečnej estetizácií. Niekto po koncerte spomenul slová dubstep atechno. Aj tak by sa to dalo povedať vo vulgárnom slova zmysle. Jeseň a hľadanie strateného času. Hľadanie spája členov 12z (Marci Kristóf – elektronika, kalimba, Áron Porteleki – bicie, Bálint Szabó – gitara, elektronika) sposlucháčmi na astrálnej ceste za najkrajšími mementami života. Nakoniec návrat kschopnostiam človeka, návrat kpoctivej práci, vyzdvihnutie individuality aenergetickej výmeny vzime Balázsa Pándiho. Ten najskôr zviedol vyrovnaný súboj svynálezcom interaktívnych systémov Zlatkom Baracskaiom, aby neskôr sólovo predviedol svoj široko rozkročený postoj transžánrového bubeníka. Od death metalovej úderky kMerzbowovi, od Zu k The Kilimanjaro Darkjazz Ensemble, od maďarského guľáša až po Big Mac. Niekoľko sekundová smršť je častokrát silnejšia ako hodinový hurikán.
Tradíciou Nextu je hosťovanie popredných improvizačných zoskupení. Tento rok nebol výnimkou. Prvý večer uzavreli vedľa seba nastúpený solitéri Luc Ex (akustická basgitara na niekoľko spôsobov), Franz Hauzinger (štvrťónová trúbka, ako médium na ozvučenie nádychu avýdychu), Isabelle Duthoit (hlas, ako dokument babylonskej križovatky, klarinet), Johannes Bauer (trombónový tanec). Vyvážené spolunažívanie, kde majstrovské ovládanie nástrojov nepôsobí rušivo apretekársky, ale skôr harmonicky stak potrebnou štipkou humoru.
Nasledujúci deň bol spočiatku vrukách mladších slovenských experimentujúcich indivíduí. Jonáš Gruska študent kompozície na Sonologickom inštitúte vHaagu predstavil pseudonym skrytý za masku (materiál neznámy) snázvom Binmatu. Skúmanie nízkych avysokých frekvencií spolu spulzujúcou vizualizáciou geometrických tvarov nemal ďaleko od experimentov veteránky Eliane Radigue alebo súčasného projektu Eleh. Ponorová spiritualita povedané zjednodušene. Tak ako Gruska vyplnil priestor meditatívnym zvukom, tak ho Alexander Platzner nasal do saxofónu adeformovaný vyfúkol naspäť. George Cremaschi ho kontrabasom aelektronikou rozvibroval poslal tretiemu členovi Samuelovi Szabóovi, ktorý ho otlačil do svojej elektronickej rušivej krajiny. Ten kto pozná Samčov pseudonym (Samčo, brat dážďoviek) mohol čakať pôsobivú performance. Divák sa dočkal aplnosť zvuku tejto trojice Samčo nakoniec rozsekal na franforce. Zvukovo svojim hlasom, fyzicky svojou šľahačkovou akciou splyšovými zvieratkami vhlavnej úlohe.
Akonečne poriadny hluk povzdychli si ľudia naokolo. Multimediálny nekompromisný vetrom ošľahaný Russell Haswell priniesol zvydavateľstva Mego kufor vizionárskych správ. Niekoľko znich zakomponoval do svojho kultúrneho hluku čím pozohýbal pár krkov. Okrem iného aj ten Pándiho. Nakoniec vrchol pre všetkých kutilov, modelárov, fetišistov atď. Pierre Bastien doniesol celý hudobný orchester uväznený vstavebnici Meccano (niečo na spôsob nášho Merkuru). Elektromechanický vyludzovač konkrétnych zvukov dopĺňal svojimi vynálezmi Nór Espen Sommer Eide alias Phonophanim(jeden zdvojice nórskeho projektu Alog). Medzi ne patril napríklad prvý zo série filozofických nástrojov (tak ich nazýva sám Eide) spríznačným pomenovaním Ligetizer (odkaz na Ligetiho vnovom šate šiestich mini metronómov). Futuristi by určite jasali avšak hudba tejto dvojice brikolérov nemala atakujúci charakter. Práve naopak vracala sa akoby niekam do minulosti, na povalu rodného domu kspomienkam na detstvo. Hrejivé zvuky minulosti.
Christopher Nolan povedal, že vzávere každého filmu by mali obrazy len tak fŕkať naokolo, aby sa divák nestihol otáčať. Tak teda budem aj ja pohadzovať slovami, aby sme zabudli na úvodné slová avnímali len poctivé reálne zážitky.
Štartovací výstrel tretieho dňa preťal Daniel Kordík (modulárny analógový syntetizátor)sEdom Lucasom (pozauna) vtribúnovom dialógu sdivákmi. Prísediaci mohli okúsiť vánok Lucasovho dychu alebo len spokojne sedieť asledovať Kordíkovu gombíkovú vojnu. Apotom to vyzeralo ako keby sa zo sedadiel zdvihli tri mamičky, celoživotné priateľky sučiteľskou praxou, vystúpili na pódium asadli si kpletacím strojom. Ku klavírnym vnútornostiam Juun, ku citare Katharina Klement aku klavichordu Manon Liu Winter. Všetko vhorizontálnom smere. Od disharmónie až kmotivačnej hromadnej seanse. Bez zbytočných slov si všetci našli svoj pokojný kútik. Ak použijete vpopise osobnosti slovo downtown spájajúce sa shudobnou scénou očakávania živelnosti sú na mieste. Shelley Hirsch to potvrdila zelenými okúzľujúcimi šatami, teatrálnym excentrickým sexepílom, gestikuláciou, kynológiou, najrýchlejšou reakciou na zmenu hudobného sveta. Hlasom, ktorým rozbila text, vetu aj slovo arozosmiala okolie. Hypertextová oslava sprevádzaná deštruovanými hudobnými scénami turntablistu Joke Lanza. Ak existuje vrchol tak možno to bol on. Ana úplný konečný predkoniec – Thymolphthalein- C28H30O4. Potom už len kaviarenské orgie.
Priestor A4 je ušitý na mieru takémuto strácaniu anachádzaniu. Next nie je festival, kde návštevník chodí za headlinermi, kde si potvrdzuje vlastné očakávania, kde stavia na istotu. Všetky experimenty nedôjdu k úspešnému koncu. Tak to má byť. Každý má rád niečo iné. Ten čo hľadá nájde. Základom nie je všetko chápať, ale užívať si a vnímať vlny zvuku. Vtom je pokroková dramaturgia Nextu aNext samotný. Vtom je pokrokový divák.
Video tu.
Report od Jakuba Juhasa nájdete ajtu.