Aj v júni KINO INAK prináša filmový cyklus STARÉ ZNÁMYCH. Tentokrát predstavíme ranú tvorbu francúzskeho režiséra BRUNA DUMONTA, autora provokatívnych oceňovaných snímok ako Flandry (2006), Hadewijch – Medzi Kristom a Allahom (2009) a Hors Satan (2011).
KINO INAK pred pár mesiacmi odštartovalo cyklus “STARÉ ZNÁMYCH”, v rámci ktorého premieta filmy súčasných svetových režisérov, ktorí napriek tomu, že sú už klasikmi filmového plátna a ich meno je známe i laikovi, v našich zemepisných šírkach sa dočkali zaslúženej distribúcie až ich neskoršie filmy. Tento mesiac KINO INAK prináša prvotiny BRUNA DUMONTA.
STARÉ ZNÁMYCH // BRUNO DUMONT
Filmoví kritici (ktorých mimochodom on sám bytostne neznáša) ho nazývajú prorokom artového filmu. Bruno Dumont (1958, Bailleul) je jednoznačne provokatívnym tvorcom francúzskeho autorského filmu,ktorého rukopisom sa stalo prepojenie na pohľad nezlučiteľných tém a vysokého s nízkym. V jeho prvých filmoch je to napríklad i nuda aprázdnota v kontrapunkte s explicitným zobrazením násilia a sexu. Dumont je filozof, ktorý sa stal filmárom a svoje polemiky o fungovaní spoločnosti, náboženstve a sexualite vedie v pomalom tempe a skoro výlučne s nehercami. Viacerých ocenení sa dočkal už jeho dlhometrážny debutLa vie de Jésus / Život Ježiša, 1997 (Zlatá kamera a Zvláštne uznanie na MFF v Cannes, Cena FIPRESCI na MFF v Chicagu, Európska cena Félix za objav roku či Cena Jeana Viga). Pozornosť na našej kinematografickej scéne si však získali až jeho neskoršie snímky:Flandry(2006), predstavený na viacerých filmových festivaloch a Hadewijch- medzi Kristom a Allahom(2009), uvedený v kinodistribúcii. FilmHors Satan / Stranou Satana(2011) spôsobil veľký rozruch na minuloročnom festivale v Cannes, v sekcii Un certain regard.
Projekcie filmov Bruna Dumonta:
3. jún, 20.00: ŽIVOT JEŽIŠA (La vie de Jésus, Francúzsko 1997, 96 min., francúzske znenie sang. titulkami)
Hraný debut Bruna Dumonta zroku 1997, nakrútený vrežisérovom rodnom meste Bailleul s nehercami, vďaka ktorých fyziognómii aautentickému výrazu presakujú na povrch silné emócie. Príbeh pätice kamarátov zo severofrancúzskeho zapadákova, ktorí najradšej zo všetkého divoko jazdia na motorkách po nechutne horizontálnom vidieku, kde sa akoby nič nedeje. Vtomto snímku nájdeme všetky prvky neskorších Dumontových príbehov: každodennú nudu všedného bytia, otvorene zobrazovanú sexualitu i násilný zvrat v deji. Azvláštne prepojenie lásky anenávisti…
10. jún, 20.00: ĽUDSTVO (L´Humanité, Francúzsko 1999, 148 min., francúzske znenie sang.titulkami)
Detektívno-metafyzický príbeh z ospalého mestečka (opäť Dumontov rodný Bailleul), kde je brutálne zavraždené jedenásťročné dievča. Čo sa obsahu týka, Dumontov druhý film by sa opäť mohol pokojne volať „Život Ježiša“. Vyšetrovaním ohavného zločinu je totiž poverený naivne dobrý človek – málovravný inšpektor Pharaon de Winter, skôr pozorovateľ ako vyšetrovateľ, ktorý na seba berie zlo i utrpenie druhých. Stvárnil ho neherec Emmanuel Schotté, ktorý je vBressonovskom antipsychologickom duchu akoby pasívnym hrdinom skamennou tvárou, no itak je stelesnením utrpenia a sebaobetovania. Detektívna zápletka zaujíma režiséra len ako podklad pre reflexiu nad vinou, trestom a odpustením. Ignorujúc konvencie dramatickej narácie a s minimom dialógov zachytáva znepokojivú stránku „ľudskosti“ práve pomocou dlhých záberov „nepoškvrnenej“ vidieckej krajiny. Ľudstvo znamenalo pre Dumonta uznanie a úspech (na festivale v Cannes v roku 1999 získal tri ocenenia vrátane Veľkej ceny poroty), ale irozruch, ktorý spôsobilo obsadenie titulných úloh nehercami – bezdomovcami.