V sobotu 6. novembra o 20.00 rozbliká priestory A4 búrlivý audiovizuálny štart medzinárodného projektu REMAKE – Rethinking Media Art in K(C)ollaborative Environments, kreatívne nadväzujúceho na známu aj neznámu históriu elektronického umenia. Oslovení vizuálni umelci, dátoví mágovia a laptopoví hudobníci pripravili intenzívny prúd pixelov a zvukov, inšpirovaný vybranou tvorbou technologickej éry. Zden sa pozrie posunutou optikou vlastného VJ-ského softvéru na net.artovú estetiku 90. rokov, duo Raquel Meyers a GOTO80 navodí tranz predstavením Polybius 2.0, čerpajúcim z vizuality starých počítačových hier. Gnd s Michalom Cábom prichádzajú s reinterpretáciou “cutup” techník Williama S. Borroughsa a kultového diela Dreamachine Briona Gysina (pozor: nevhodné pre epileptikov!) a populárne šlágre v rámci elektroshow Jakuba Pišeka Hallogenerator zaspieva nešťastne zaľúbený robot.S podporou programu Kultúra EU, MKCR SR a Nadačného fondu Slovak Telekom pri Nadácii Intenda.
Raquel Meyers (ES/DE) + GOTO80 (SE): Polybius 2.0
Polybius 2.0je jedným z radu projektov umeleckej dvojice Raquel Meyers a Goto80, ktoré skúmajú z kritického pohľadu vzťahy medzi videohrami, umením a spoločnosťou. Korene ich tvorby sú v 8-bitovej demoscéne a punkrocku, avšak ich prístup má rozhodne bližšie k razantnému narábaniu so symbolizmom a technológiami, než k nostalgickému rozjímaniu.
Podľa istej urbánnej legendy bola Polybius videohra prehracie automaty, ktorú vypustila na trh vamerickom Portlande roku 1981 tajomná firma snázvom Sinneslöschen (po nemecky „vymazanie zmyslov“). Hra údajne vyvolávala závislosť a spôsobovala hráčom zvláštne stavy: nepríčetnosť, stratu pamäti, hrôzostrašné nočné mory a dokonca sa vyskytli aj samovražedné tendencie. Onedlho po svojom uvedení však zmizla bez stopy a hoci existuje viacero webstránok stouto tematikou (Polybius sa dokonca objavil aj vjednej epizóde seriálu Simpsonovci), nepodarilo sa nájsť žiadne dôkazy o jej existencii. Projekt Polybius 2.0 je tvorivým remakom pôvodnej, „nezvestnej“ hry v podobe audiovizuálneho predstavenia. Kombináciou vektorovej estetiky, manipulácie videa a 8-bitovej technológie sa usiluje španielsko-švédske duo navodiť vdivákoch zmenený stav vedomia a pocit fiktívnej reality bez možnosti úniku: buď hráš, alebo zomrieš!
http://www.raquelmeyers.com/
http://www.goto80.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Polybius_(game)
http://www.joltcountry.com/polybius.html
Zden (SK)
Zdeno Hlinka, známy ako Zden, sa venuje tvorbe počítačovej demotvorbe od 90. rokov. Neskôr sa stal vyhľadávaným VJ-om svyhraneným autorským rukopisom a naprogramoval aj vlastný softvér na vytváranie a mixovanie obrazu. Vnovom predstavení, premiérovo uvedenom vrámci projektu REMAKE, sa inšpiruje vizualitou internetového umenia (označovaného tiež ako net.art), najmä tvorbou kultovej belgickej dvojice JODI. Zároveň sa tu Zden, ktorý bol mimochodom sám aktívnym členom medzinárodných net.artových kruhov, po prvýkrát predstaví aj vúlohe autora zvukovej zložky.Medzi obľúbené net.artové postupy patrila ironizácia prvkov užívateľských rozhraní, internetoví umelci tvorivo a často radikálne využívali technológie, ktoré sú pre bežného užívateľa ukryté za viditeľnou tvárou webu, tematizovali estetiku samotného kódu, ale aj chyby a poruchy pri zobrazovaní.
http://zden.satori.sk/
http://jodi.org/
http://en.wikipedia.org/wiki/Net.art
Gnd (SK) + Cabowitz (CZ)
Nové multimediálne predstavenie VJ-a a programátora Petra Gondu (gnd) a pražského rezidenta, experimentálneho hudobníka Cabowitza (alias Michala Cába) je poctou tvorbe britského umelca Briona Gysina. Odkazuje na svetelno-kinetický objekt snázvom Dreamachine a takzvanú „cut-up“ techniku (kde úryvky jedného textu slúžia na vytvorenie iného textu), využívanú Gysinovým priateľom Williamom S. Burroughsom. Pôvodná inštalácia Dreamachine mala podobu dierkovaného valca, položeného na rotujúcom tanieri gramofónu. Vo vnútri bola umiestnená žiarovka, ktorej svetlo pri otáčaní striedavo prebleskovalo otvormi von, sfrekvenciou 8 a 13 pulzov za sekundu. Táto frekvencia korešponduje selektrickými alfa-vlnami, ktoré sú vľudskom mozgu prítomné pri relaxácii. Keďže toto svetlo pravidelne dráždi očný nerv, divák so zavretými očami údajne v blízkosti Dremachine „vidí“ rôzne farebné obrazce a dokonca môže dôjsť až knavodeniu hypnotických stavov.
http://www.gondapeter.sk/
http://www.cabowitz.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Dreamachine
http://legendsmagazine.net/105/brion.htm
Kubriel (SK): Hallogenerator
Hallogenerator je zábavná i nostalgická multimediálna elektroperformance, nesúca sa v duchu starých šlágrov odetých do zvuku éry 8-bitových počítačov. Vykresľuje kontrast medzi digitálnym svetom strojov a biomorfným svetom ľudí, kde obe strany sem-tam zlyhávajú a zároveň skórujú v temnej atmosfére nepredvídateľných súvislostí. Utopický príbeh starého anešťastne zaľúbeného robota rozpovie Jakub Pišek, svojou bohatou multimediálnou tvorbou známejší skorej na východe Slovenska, ako v Bratislave. Špeciálne pripravený autorský softvér generujúci zvuk i obraz v reálnom čase totálne vyťažuje obstarožný laptop. Aké sú jeho možnosti, a čo je už príliš? Kubrielova performance je svojským remakom konceptu 386DX ruského mediálneho umelca Alexeja Shulgina, ktorý vroku 1998 prestrojil starý počítač na žobráka, spievajúceho syntetickým hlasom známe hity. 386DX bola údajne tiež „prvá kyberpunková rocková skupina“.
http://www.myspace.com/hallogenerator
http://www.easylife.org/386dx/