Nórsky gitarista, ktorý hral s Jaga Jazzist, Supersilent, Nils Peter Molvaerom, či Anre Henriksenom tvorí vo svojom štúdiu ďaleko ďaleko od všetkých. Neustále hľadá nový zvuk, a nové spôsoby hry na elektrickú gitaru. V rozhovore pri príležitosti svojho bratislavského koncertu prezradil veľa zaujímavosti našemu kamarátovi Peťovi z Rádia FM, za čo mu veľmi ďakujeme!
V rozhovore sa dozviete aj to, ako sa žije hudobníkom v Nórsku, ako tam funguje hudobná scéna a s kým sa mu najlepšie spolupracovalo. A tiež, čo by odporučil začínajúcim hudobníkom.
Cítiš sa ako súčasť Nórskej scény?
Momentálne sa nachádzam niekoľko kilometrov od najbližších susedov, anecítim sa veľmi ako súčasť tohto sveta. Mám tu také malé štúdio, vktorom trávim väčšinu času. Anecítim sa ani ako súčasť nejakej scény. Ale život vNórsku praje hudbe. Máme tu dobre rozvinuté inštitúcie, kde sa ľudia učia hrať hudbu. Apotom je dôležitá aj tá naša otvorenosť. Aešte sme aj malá krajina, kde sa všetci sťahujú do väčších miest, atu sa stretávajú poslucháči ahudobníci rôznych žánrov, atu sa to všetko mieša.
Ako to, že vNórsku vzniká toľko dobrej hudby?
Máme tu dobre rozvinuté hudobné školy – konzervatóriá aj univerzity. Aešte tu dobre fungujú kluby, ktoré fungujú tiež ako také inštitúcie. Napríklad Blå vOslo, kde môžete mať zadarmo koncert nejakej začínajúcej kapely ošiestej, veľký rockový koncert odesiatej, atanečnú akciu od polnoci. Deje sa tu veľa rôznej hudby na malom priestore, ato spôsobuje, že sa tu všetko dobre mieša. Ato je veľmi zdravé pre hudbu.
Hráš iba na gitaru, alebo aj na iné nástroje?Je pre teba zvuk elektrickej gitary stále rovnako vzrušujúci ako kedysi?
Klasický zvuk gitary ma nikdy nejako veľmi nezaujímal. Vždy som ju bral iba ako nástroj na robenie hudby, ana realizovanie tých nápadov, ktoré mám. Aniekedy teda vôbec neznie ako gitara. Je to nástroj na produkciu, anie gitara. Aj keď, nedávno som opäť začal veľa cvičiť, takže nikto nevie kam to môže viesť ďalej.
Čo budeš hrať na koncerte vBratislave?
Na koncertoch teraz hrávam skladby zmôjho posledného sólového albumu, ktorý sa volá Amputation zminulého roka.
Akú úlohu zohráva improvizácia pri tvojich vystúpeniach?
Takmer vôbec nehrám pripravené veci, väčšinou je všetko improvizované. Aj keď vtomto koncertnom programe, sktorým som momentálne na turné je to postavené na piesňach zalbumu Amputation, ale pristupujem knim veľmi voľne. Robím si snimi čo chcem. Sú to tie piesne, ale sú úplne iné ako na albume. Improvizácia je jednoducho spôsob ktorým hrám, akompozície sú pre mňa iba nástupištia, či ohraničenia vktorých sa pohybujem. Odo mňa je to veľmi úprimné, hrám sa so skladbami tak ako to cítim vten deň. Apreto sa to nikdy neopakuje.
Veľa spolupracuješ sinými hudobníkmi. Na ktorú spoluprácu si najlepšie spomínaš?
Mal som šťastie, že som mohol hrať smnohými hudobníkmi, ktorých som počúval ešte keď som bol dieťa. Aten moment kedy som si uvedomil, že hudba má rozprávať sama za seba bolo vtedy, keď som hral sJohn Paul Jonesom zLed Zeppelin azo Supersilent naraz. Anikto sa nad nikoho nevyvyšoval, iba sme hrali hudbu. Aja som sa vôbec necítil, že preboha, ja hrám sJohn Paul Jonesom. Avtedy som si uvedomil, že hudba je to čo robíme, ato ostatné nás nezaujíma. Ato bolo naozaj skvelé.
Čo robíš proti tomu, keď sa nechceš vo svojej hudbe opakovať?
Mám stále veľa nápadov ohudbe aotom, ako by mala znieť, anašťastie nachádzam stále inšpirácie. Akeď sa opakujem, tak ma to rýchlo prestáva baviť, apreto sa snažím neustále posúvať. Ato ako sa vyvíja môj zvuk je tým, že tvrdo pracujem. Nápady sa len tak neobjavia, ale sú výsledkom tvrdej práce. Čo by si odporučil začínajúcim hudobníkom? Cvičte desať hodín denne, arobte iba hudbu, ktorú máte radi, aono to príde, si myslím.
Rozhovor si môžete vypočuť tu.