25. januára

Sláva umenie, sláva A4 (report)

Adrian Veidt teda Ozymandias zahubí dva milióny ľudí prechádzajúcich sa ulicami New Yorku. Vzávere Watchmenov oslavuje na plné hrdlo. Dokázal som to. Dokázal som to. Princ zTarrových Werckmeister harmóniák burcuje čvargu, aby ničila všetko, čo jej príde do cesty. Luigi Russolo, taliansky futurista, točí kľukou na svojich intonarumori apotmehúdsky sa teší ako vybabral scelou orchestráciou.

Nasleduje menovateľ. Menovateľ je oslava na ruinách starších vzorcov, na ruinách spoločnosti, ktorá sa rúti rýchlosťou svetla do čiernej sklenenej guličky. Takáto oslava nesie so sebou koncentráciu čiernej smágiou vo vienku. Takáto oslava končí všelijako. VHollywoode napríklad slnečnými lúčmi vkorune stromov.

ART’S BIRTHDAY: CARAMELOS CELEBRATION KIT bola oslava umenia vdoslovnom slova zmysle (presné narodenie umenia definoval Robert Filliou vroku 1969, kedy vyhlásil, že umenie existuje milión rokov) spojená tiež svýročím vzniku A4 – nultého priestoru. Ačo by to bolo za oslavu bez lampiónového sprievodu, pestrých farieb, klauna, Michala Davida,Anny Gaji (ospravedlňujem sa za popkultúrnu citáciu), orechových zákuskov bez náplne,…?
Kveci. Na miesto čitateľa dosadíme domáci prierez elektronickým mikrovesmírom. Duo Bolka/Krekovič ostalo pre nás bohužiaľ stratené včasovej slučke, zktorej sme sa vynorili až na štartovaciu plochu Petra Kerekeša vystupujúceho pod menom Aidan Zaal. Alter ego, ktoré vie, čo chce. Zasiať semienko zla, postupovať systematicky od hlavy khlave, naprieč masívnou organickou krajinou premieňajúcou sa analógovým vrásnením. Aidan Zaal kreátor adeštruktér sprevádza poslucháča vytieňovanou krajinou, aby už nikdy viac nevstúpil na svetlo sveta taký istý, ako ho opúšťal. Typický model zmeny nazerania.
Prekladanie surových, neopracovaných zvukových plátov cez seba, kde tu sa vo vzduchoprázdne prejaví určitý fragment. Jacques Kustod alebo vten večer Zelený Antoin zliepa, zahusťuje akastruje rytmiku techna arôznych detailov hluku, ktoré sa otláčajú do spodnej vrstvy black metalových vibrácií. Live act fungujúci sprojekciou Michala Fridricha odkazuje na rôzne fenomény nielen v hudbe, či už obsesia black metalovou atmosférou, sci-fi nostalgia, návraty do tmavých ihličnatých lesov anaopak život betónového mesta. Nie je však ľahké vrstvy umne naskladať na seba tak, aby neskĺzavali do monotónnosti požierajúcej samu seba. Výhodou je surovosť materiálu ateda široká sloboda imaginácie ponechaná poslucháčovi.
Naopak Amen Tma rozbehli polhodinový výstup na horu (každý ju nazýva inak Hora osudu, Narayama, Svätá hora,…) s dobre rozloženými silami. Plynulý postup tábormi, analógové bicie moduly a digitálna elektronika anakoniec dosiahnutý vrchol asním spojená symbolika vrcholov.

Intermezzo, text vtexte:
Vpredvečer onoho dňa vstúpil do katedrály za ruku držiaci sa pár. Mama asyn. Obaja sa prežehnali azaujali tradičné miesta vlaviciach. Nič by na tom nebolo zvláštne, keby si syn sadol kmatke. Ale nie. Kým syn sedel vpredposlednom rade, matka sedela vrade poslednom. Vnajtmavšom kúte. Mohol by som povedať. Že tam bola hmla, ale hmla tam nebola. Kým matka odriekala modlitby šepkaním do synovho ucha, syn sledoval dobre známe predmety jeho záujmu. Nezrozumiteľné symboly na kameňoch stien, ktoré poznal len staviteľ. Stále sa meniace polohy ľudí vo vitrážach. Vždy, keď kĺzal pohľadom po stenách smerom koltáru zaujal jeho myseľ nepretržité dunenie vstĺpoch aklenbách stavby. Prerušuje matku. Pýta sa na ten hluk. To je čas, to sú dejiny. To je napríklad aj BIOS. ABIOS to je audiovizuálny projekt Borisa Sirku aJozefa Tušana.
No anakoniec čo by to bolo za oslavu ak by vnej nebola aspoň štipka utopickej nádeje. Dva prototypy úradníkov, košeľa, kravata asamozrejme slnečné okuliare, móda vzmysle EBM. Podobne aj dance music vspojení s naturálnym kázaním zfiremnej porady. Ružoví kovboji sú časťou kolektívu Urbsounds ana koniec zahnali stádo do ohrady kam patrí.
Tak sa končia oslavy azačína čakanie na ďalšie. To sa niekoľkokrát opakuje podľa toho, aké ma kto šťastie. Periodické cykly sú pekná vec aj keď po nich ostáva spúšť, ruiny, zhuba anespisovne pľušť.

Autor: Jakub Juhás