„V tomto predstavení sme sa po určitom čase opäť vrátili ku kolektívnej tvorbe, k spôsobu, ktorý sme si niektorí odniesli ešte kedysi zo Stoky,“ hovorí Ľubo Burgr o hre Tabu, ktorú vo štvrtok o 20.00 h (druhá premiéra je v piatok) uvedie Divadlo SkRAT vo svojom sídle v A4-priestore súčasnej kultúry na Karpatskej ulici v Bratislave.
Jeho slová potvrdzuje aj pohľad na strohú programovú informáciu o tomto predstavení: Účinkujúci a autori Inge Hrubaničová, Daniela Gudabová. Lucia Fričová, Ľubo Burgr, Milan Chalmovský, Vlado Zboroň. A ešte by sa dalo dodať, že aj réžia je kolektívna. „Pravda, nie všetci sa na všetkom podieľajú rovnako, ale na tom nezáleží, to nikto nemeria,“ pokračuje Burgr.
„Pociťovala som silnú motiváciu na opätovné spoločné tvorivé stretávanie,“ hovorí Inge Hrubaničová. „Chcela som, aby sme spolu otvárali témy, hovorili o tom, čo cítime a ako sa cítime zakomponovaní do tohto životného štýlu, a súčasne ako si premietame to, čo nás nejakým spôsobom určovalo v rodine, v minulosti. V tom, z čoho sme vzišli.“
Tou témou sa tentoraz stalo tabu, či presnejšie neexistencia tabu. „Niečoho, o čom sme mali zakázané hovoriť či priam myslieť, alebo čo bolo z akýchkoľvek dôvodov nedostupné,“ hovorí Hrubaničová. „Čo bolo tabu, je dnes klišé,“ odznie z javiska. Otázkou však je, či nejde len o zdanlivé, povrchové odkrytie tabu, pričom jeho hĺbka je možno nedotknutá. „Takže tabu v tejto inscenácii rozhodne nie je riešené prvoplánovo, ale vyznieva skôr ako metafora.“
Tabu bol teda podľa Burgra len bod nula, od ktorého sa účinkujúci tvorcovia odrazili. „Zhruba sme vedeli, o čom sa chceme baviť, ale nevedeli sme, kam to bude smerovať. Bola to akási archeológia do hlbších vrstiev nášho uvažovania. Začali sme odhaľovať, ktoré vrstvy sú pre nás päťdesiatnikov spoločné a pre tých mladších v divadle už menej,“ hovorí Burgr. A tak celé takmer ročné stretávanie, diskutovanie, skúšanie malo aj istý sociálny či antropologický rozmer.
Alexander Balogh, Denník N, 12. 2. 2015>>https://dennikn.sk/48068/co-bolo-tabu-je-dnes-klise/