Nebyť na pódiu len na ozdobu, ale hrať a spievať o čom chceli ony, nebolo pre ženy – hudobníčky vždy samozrejmé. Keď už prenikli do sveta, ktorý bol prísne strážený mužmi, a získali v ňom svoje postavenie, vznikol priestor na reflexiu a boj za ich ďalšie práva. A že majú ženy v hudbe za čo bojovať aj v roku 2019! Niektoré otvorene a radikálne, iné umelecky a subtílne. Kto sú dnes najvýraznejšie predstaviteľky ženského hudobného hnutia, a čo hlásajú?
Postavenie žien v spoločnosti a rovnoprávnosť s mužmi sa v hudbe vo väčšej miere reflektuje od deväťdesiatych rokov minulého storočia. Súvisí to so zabezpečením ľudských a občianskych práv v Západnom svete pre mužov aj ženy – ženy získali volebné právo a prístup k povolaniam a zdrojom, ktoré boli dovtedy vyhradené iba pre mužov. Môžu sa realizovať, môžu sa rozhodovať o svojom tele a môžu sa tak zaoberať rôznymi otázkami sexuality a svojho rodu.
Ostrovy ženského hnutia ktoré sa vyjadruje hudbou nájdeme v globálnych metropolách, ako v Berlíne. Z historických dôvodov už od osemdesiatych rokov v tvorbe Gudrun Gut a jej kapiel Mania D a Malaria. Gudrun Gut je stále aktívna, už dvadsať rokov vedie vydavateľstvo Monika Enterprise, kde vydáva experimentálne hudobníčky. Iba ženy.
Medzi zaujímavé osobnosti ženského hudobného hnutia patrí aj Kathleen Hanna, pôvodne speváčka punkových Bikini Kill, poster girl kapely hnutia riot grrrl. Kathleen sa v nultých rokoch venovala kapele Le Tigre, dnes má ďalší výrazný projekt The Julie Ruin.
Amanda Palmer a Peaches, aj keď hudobne veľmi odlišné, provokujú svojou telesnosťou, aj narúšaním estetických a spoločenských noriem, ktoré sú prisudzované ženám.
Výrazné ženské postavy má aj elektronická experimentálna hudba (Fatima Al Quadiri, Moor Mother, Grouper). Ženy – skladateľky do čisto mužského sveta vstúpili už v šesťdesiatych rokoch. Ich fascinácia veľkými hudobnými stojmi pretrváva od čias BBC Radiophonic Workshop, až po dnešné čarodejnice s modulárnymi syntezátormi (Suzanne Ciani, Kaitlyn Aurelia Smith, Catarina Barbieri).
Angažovaný ženský pop má aj svoj globálny mainstream, ktorým komunikujú svoje jednoduché no úderné posolstvá Beyoncé, či Janelle Monáe.V slovenskej hudbe nájdeme reflexiu života súčasnej ženy napríklad u Katarzie v jej poslednej inkarnácii – Antigone.
Dnes sledujeme veľkú variabilitu tém, jazykov, prístupov aj originálnych hudobníčok a autoriek. Čo však neznamená, že by nemohla byť pestrejšia, a ženy – hudobníčky by mohli mať ešte väčší priestor.
Protest songy dnes nemajú takú silu, aby dokázali pohnúť myslením spoločnosti, ako kedysi. Hudobníčky, ktoré poukazujú na ženský svet a jeho problémy to preto robia rôznymi spôsobmi. Akými, dozviete sa na hudobnej prednáške Futurit 28. februára.
Peter Dolník